Na žene stoja tri uhly domu…

Pondelok, marec 9, 2015 0 No tags Permalink 0

zenyŽeny majú viaceré sviatky, ale len jeden oficiálne patrí všetkým. Februárový Valentín je sviatok zamilovaných, teda nielen žien. Májový deň matiek tiež patrí najmä tým ženám, ktoré majú deti. Marcový Medzinárodný deň žien je pre všetky ženy. Počas starého režimu bol mimoriadne obľúbený, paradoxne najmä mužmi, ktorí ho veselo oslavovali – často bez žien alebo namiesto žien. Po revolúcii síce dostal aj hanlivé prívlastky ako pozostatok socializmu, ale jeho obľuba opäť stúpa – čo by muži nespravili, aby mali o jeden dôvod na oslavu viac? Tento deň – 8. marec – je za sviatok žien oficiálne uznaný aj Organizáciou spojených národov.

Ktorýsi zo severoamerických indiánskych náčelníkov – história, žiaľ, nezachovala jeho meno – povedal, že žena unesie alebo zdvihne dva razy toľko ako muž, hoci podľa pravdy vtedy nemal po ruke štatistiku modernej doby.

Možno vďaka tejto osobitnej indiánskej filozofii žena dnes ťahá za dvoch – jednu „šichtu“ v práci, druhú doma. Dnešní sociológovia to už premenili aj na čísla, z ktorých vyplýva, že priemerne má žena o hodinu až pol druhej hodiny menej voľného času ako muž. Niekedy to môže byť aj naopak, lenže potom z toho zvyčajne nastane chaos. Veď už aj staré príslovie vraví, že na žene stoja tri uhly domu, na mužovi štvrtý.

A nech to vezmeme hoci aj historicky, rovnoprávnosť medzi mužom a ženou vlastne nikdy nebola. Keď sa domovina nazývala materskou zemou, nebola otčinou, keď sa meno detí odvodzovalo od matky, otec bol vedľajší.

Bohovia sa však na to nemohli pozerať a obrátili koleso dejín. Podľa antickej povesti má to na svedomí súboj bohov – bohyne múdrosti Minervy a boha mora Neptúna. Keď Minerva zásluhou žien zvíťazila, rozhnevaný Neptún zaplavil pozemky Aténčanov.

 

Aby Aténčania uzmierili rozhnevaného boha, uložili svojim ženám trojaký trest:

– vzali im hlasovacie právo,

– ich deti sa nemuseli viac nazývať podľa matky

– a ženy sa už nemali volať Aténčanky.

 

Tak sa skončila zlatá éra vlády žien.

Vlastne nie. V právach jedného nemeckého mestečka z roku 1594 sa môžeme dočítať:

„Ak žena bije svojho muža, musí ako pokutu obliecť – jedného radného sluhu. Ak to muž bez slova trpí, musí obliecť – dvoch radných sluhov.“

A potom vraj rovnoprávnosť!

Ak sa teda dnes naši mužskí kolegovia na svojich tajných zasadnutiach vo viechach, v krčmách či kaviarňach organizujú proti nám, ženám, poučili sa z histórie a naplašili ich štatistiky. Tie totiž jasnou rečou vravia, že nás, žien, je v republike už viac ako mužov. A keďže demokracia je vládou väčšiny nad menšinou, tak…

No, hm, uvidíme, ako dnes odpovie onen posmešník na otázku, čím by chcel byť, keby bol ženou:

„Keby som bol ženou, chcel by som byť mužom!“

Ale aj tak, napriek historickým výsadám, ktorými sa muži hrdia, že tu zásluhou Adama boli prví, predsa len korením, soľou i oporou života sme práve my, ženy.

 

(map)