Rozhovor s Jánom Filipom

Piatok, apríl 24, 2015 0 No tags Permalink 0

33511_148016531890824_4259689_nVeštec, diagnostík, bylinkár a terapeut – jednoducho čarodejník, ako má byť. Narodil sa pred 35 rokmi a čarodejníctvu sa venuje už dlhé roky.

Čo pre vás znamená pojem čarodejníctvo?

Život čarodejníkov a čarodejníc je veľmi zložitý, avšak zároveň veľmi bohatý a krásny. Čarodejníci a čarodejnice čerpajú sily a energie z prírody a s pomocou bohov s týmito silami hospodária tak, aby boli prospešné nielen im, ale aj ostatným. Realistický prístup k životu a radosť zo života je základným kameňom a neoddeliteľnou súčasťou každého čarodejníka. My vidíme to, čo iní nevidia a preto sa zdáme byť čudácki, keď sa z ničoho nič zohneme k zemi a zoberieme kameň alebo aj kus bavlnky.

 g

Bavlnky?

Áno, najmä kúsok červenej – keď ho nájde nejaká čarodejnica, je nadšená! Kúsok bavlnky alebo aj nite či stužky je prostriedok pre magické rituály. Hovoríme mu Cingulum. Všetci poznáme porekadlo “urobím si uzol, aby som na niečo nezabudol”. Ženy si pletú vrkoče, aby boli krajšie. Poznáme tiež klbko osudu alebo niť života. V rozprávkach, keď vidíme priadky, ako pradú vlnu, pradú klbko osudu. To všetko má silnú symboliku. Zaviazaním uzla môžeme nielen nezabudnúť, ale tiež privolať a to čokoľvek. Záleží na farbe. Červená priťahuje lásku, je farbou krvi, skrýva sa v nej tajomstvo života a životná sila, žltá priťahuje šťastie a tiež peniaze, modrá úspech a podobne.

 

V čarodejníckom živote sa často používa symbolika, že?

Samozrejme. Či už v talizmanoch, zveri, v sile stromov, mágii kameňov alebo aj v tých farbách či uzloch. Ona je všade okolo nás, len bežní ľudia ju nevidia. Aj to je spôsob veštenia. Stačí, keď si ráno položíme nejakú otázku a cestou do práce uvidíme napríklad dva konáriky položené cez seba, ktoré naznačujú nejaký znak, ako napríklad runu – máme odpoveď.

g

Takto ľahké je veštenie?

Na veštení nie je nič svetoborné. Starí Rimania napríklad veštili tak, že si položili otázku, zakryli si uši, vyšli von a uši odkryli. Prvé, čo počuli, bola odpoveď na otázku. To si môžeme všetci sami vyskúšať. Funguje to aj tak, že si vezmeme knižku, pomyslíme otázku, knihu otvoríme na ľubovoľnej stránke a umiestnime prst do časti textu. Tam uvidíme odpoveď.

 

To je skôr vecou náhody, alebo nie?

Nie, náhoda neexistuje. Nie je náhoda, že knihu otvoríme práve na tom mieste a prst položíme práve na tú časť textu. Náhodou nazývame to, čo sa nás dotýka, čo zasahuje do nášho života bez toho, aby to bolo spôsobené naším konaním, ale nie je to tak. Určite sa vám napríklad stalo, že ste stretli známeho a ten vám povedal “to je ale náhoda, práce som na teba myslel”. Nič sa nedeje náhodou a to, že na vás ten druhý myslel, bolo spôsobené energiou, ktorú na diaľku podvedome cítil. Cítil vašu blízkosť. Alebo vás vyvolal s pomocou energie. Aj to sa stáva, že na niekoho myslíte a on zrazu zavolá. Volá preto, že ste ho privolali.

 

Čo všetko vlastne v živote čarodejníka znamená slovo energia?

Energia je základ všetkého bytia. Bez nej by nebol život, nebol by ani vesmír. Je ukrytá všade. Keď to vezmem vedecky, tak Albert Einstein a jeho teória relativity, teda E = MC² je vlastne o sile energie. Energia = hmotnosť x rýchlosť svetla vo vákuu na druhú. To, čo má nejakú hmotnosť, má aj svoju energiu. Kilogram akékoľvek hmoty má v sebe skrytú energiu 21 megaton TNT. Táto energia nikde nevzniká a ani nezaniká, len sa pretvára. My, čarodejníci, s touto energiou vieme zaobchádzať a vieme ju aj pretvárať ako každý iný človek, rozdiel je v tom, že my to robíme vedome. Vieme o tom. Je to prakticky aj základ veštenia. Každý človek vyžaruje energiu niekam do vesmíru (ja tomu hovorím “do neutrálna”). My, veštci a čarodejníci, ju “chytáme” a s informáciami z tejto energie ďalej pracujeme.

k

Takže čarodejníkom môže byť každý?

Určite áno, ono sa hovorí, že je to dar od bohov, ale to je celý náš život a všetko, čo nás obklopuje. My sme “len” ľudia, nič menej, nič viac. Čarodejníctvo je vlastne náuka o živote a existencii ako takej. Takže čarodejník je ten, kto sa učí vedu o živote a existencii. Ja stále počujem “dostali ste dar od Boha, tak by ste mali s ním ako s darom zaobchádzať a nenechať si platiť za svoje služby”. Ono sa vôbec neplatí za dar od bohov, ten máme každý a bez výnimky. Platí sa za skúsenosti a za odbornosť. Ako u lekára. My, čarodejníci, sa učíme celý život a to učenie stojí nemalé peniaze.

 j

Kedysi sa za takéto služby neplatilo.

To sa veľmi mýlite. Aj v rozprávkach chce čarodejnica niečo za svoje čary a vždy to má nemalú cenu. Je to aj preto, aby sme si my čarodejníci boli istí, že to kúzlo nechce klient len z rozmaru alebo zo zvedavosti. Vždy platí – niečo za niečo. V skorších dobách fungoval výmenný obchod. Klienti čarodejniciam nosili jedlo alebo vecné dary. Dnes je ale doba úplne iná a ťažko zaplatím nájom desiatimi vajíčkami. Aj my musíme z niečoho žiť a tiež máme nejaké potreby. Mať inú prácu a čarodejníctvo mať ako koníček je tiež možné, avšak aj tak sa za kúzla musí platiť. Poznám z vlastnej skúsenosti, že keď je niečo zadarmo, tak sú ľudia schopní odtrhnúť vám ruky. Nie je jednoduché zaobchádzať s energiami tak, ako to robíme my. Nieto ešte s ľuďmi. Väčšina klientov sa trápi a my to musíme napraviť. Mnohé “temnoty” si naťahujeme do seba a musíme aj so sebou zaobchádzať opatrne. Ja mám maximálne tri hodinové pohovory za deň. Pri štvrtom by som sa mohol aj zrútiť. Denne sa stretávame s bolesťou druhých ľudí, a to je veľmi vyčerpávajúca práca.

 

Kde beriete energiu vy?

Beriem ju všade, kde môžem. Častokrát, keď idem na prechádzku so psom, ktorý mi energiu tiež dodáva, sa zohnem pre kameň, ktorý ma buď posilní alebo ma negatívnej energie zbaví. Nášmu prezidentovi sa ľudia smiali, že jazdí na Vysočinu objímať stromy, ale aj ja to robím a každému to radím. Ich energia je nádherná a silná, takže tiež občas nejaký strom objímem. Taktiež relaxujem, tým sa ale skôr upokojujem. Veľa energie mi dodáva Luna, my čarodejníci ju preto máme tak radi. Je to taký náš zázrak, ktorý nám neskutočne pomáha.

 

Keď hovoríte o zázraku, čo je pre vás zázrak a viete ich robiť?

Zázrak je to, že žijeme, keď žijeme, ako žijeme (smiech). Zázrakom sa dá označiť všetko, čo je okolo nás a nielen to dobré, ale aj to zlé. Nikdy nie je nič len čierne alebo len biele. Aj keď sa nám stane niečo zlé, tak nám to môže veľmi dobre pomôcť. Zázrak je, keď vidím tehotnú ženu, keď vidím rozkvitnutú kvetinu. Keď sa nad tým tak zamýšľam, tak pravý zázrak je v kolotoči života, v tom, že keď zahynie kvetina, tak sa zrodí nová, za každého zomrelého sa môže do rodiny narodiť niekto nový.

k

Viete robiť zázraky?

Nie, tie vie robiť len matka príroda, ale aj tá sa občas sekne a jej dielo sa nevydarí. Viem čarovať, to áno, ale s obľubou hovorím, že z vašej “kadibúdky” sa nestane len tak palác a peňaženka sa cez noc nenafúkne. Kúzla vedia podporiť alebo doviesť človeka k vytúženému cieľu, ale nič neurobia za nás. To sú potom naozajstné rozprávky.

k

Ale veď zázraky sa dejú.

To áno, ale nerobíme ich my, ľudia, tvorí ich napríklad matka príroda. Ak niekto hovorí zázrak tomu, že sa niekde pohla soška Márie, tak to je len jeho vnímanie, ja v tom zázrak nevidím.

k

Je veľa mýtov o čarodejniciach, že boli zlé, že jedli deti, že dokázali uhranúť dobytok. Je to dôvod, prečo sa ľudia čarodejníc boja. Čo je na tom pravdy?

Všetky tieto povery majú logický základ. Čarodejnice deti nejedli. Radi sa nimi obklopovali. Deti majú nádhernú a čistú energiu a čarodejnice túto energiu čerpali, takže v prenesenom slova zmysle hltali ich energiu. To ale robíme všetci. Najviac energie ide z našich dlaní a z hlavy, tadiaľ ju aj prijímame. Preto všetci hladíme hlavy malých detí, čerpáme tak ich posilňujúcu kladnú a nevinnú energiu alebo ich, naopak, utešujeme a hladíme, keď sa im niečo stane. Posielame im energiu na upokojenie. Starých ľudí zase berieme za ruku, aby sme ich utešili, dlaňami odobrali ich negatívnu energiu a dodali im silu. Tiež sa tvrdí, že do elixírov pridávame detský prst alebo prst mŕtvoly, ale to je náš slang, tak sa označujú bylinky. Predtým ľudia nepoznali názvy bylín a tak ich nazývali podľa vzhľadu. Prst je koreň a dieťa je mladá rastlinka, takže prst dieťaťa bol koreň nejakej mladej rastlinky. Ropuchy tiež nikam nepridávame. Za ropuchu označujeme Šalviu obecnú a tak podobne. Čo sa týka uhranutia dobytka, to áno, to naši predkovia naozaj robili. Trestal sa tak nepoctivý alebo zlý statkár – kravám sa do kŕmenia nenápadne pridala bylinka, po ktorej sa kravské mlieko sfarbilo do modra. Statkár nevedel, čo sa deje a tak sa ponáhľal k čarodejnici. Tá mu potom povedala, že musí napraviť zlo, ktoré spáchal. Netvrdím, že všetky čarodejnice boli dobré, vždy sa nájde výnimka, ale väčšinou slúžili dobru. Ľudia sa čarodejníc boja, pretože mali takú moc. Toho statkára k dobrému skutku nikto iný priviesť nemohol, okrem čarodejnice.

 

Naozaj sa dožívali dvesto alebo tristo rokov?

Čarodejnice nepoznali čas, nezaujímal ich. Aj ja všade chodím buď príliš skoro alebo príliš neskoro. Každá čarodejnica si rok určovala inak. Niektoré od splnu do splnu alebo do novu, iná zase podľa začiatku a konca obdobia. Pre iné bol rok trebárs čas, počas ktorého je laň gravidná. Tak mohli počas jedného roka napočítať aj 12, aj 24 rokov.

k

Vám je koľko?

Ja mám kalendár, takže 22 (smiech).

 k

Ako je to s vami a cirkvou?

Medzi čarodejníkmi a cirkvou je boj od jej zrodenia. Cirkev síce hovorí, že hlavný problém je v tom, že my väčšinou uznávame viac bohov, a podľa nich je len jeden. Že sa nechceme podrobiť jednému bohu a to naozaj nechceme. My si ctíme aj bohyne, na rozdiel od patriarchálnej cirkvi. Obdivujeme ženskú krásu, čo je údajne hriešne. Dôvodov k nenávisti voči nám zo strany cirkvi je veľa. Vzniklo to ale hlavne bojom o moc, ktorú staré čarodejnice mali. Chodila sa s nimi radiť celá dedina, a to sa cirkvi jednoducho nehodilo. Je pravda, že neznášanlivosť je aj z našej strany. Mne osobne je trebárs ľúto, keď vidím mníšky. Ony nie sú služobnice božie, ale služobnice svojho predstaveného. Z môjho pohľadu sú to predovšetkým ženy a je mi ľúto, že musí byť ich ženstvo ponížené, skryté. Už len preto cirkev nemám rád. Cítim aj zášť voči nej za ľudí, ktorých v mene jediného boha kruto zavraždili. Viete, nevadí mi viera v iných bohov. Keď máme čarodejnícky kruh, pri príležitosti nejakého sabatu, tak v ňom máme ľudí, ktorí uctievajú slovanských bohov, indických bohov, gréckych bohov a podobne. Je to ich vôľa a nikomu to neprekáža. Každý máme právo na svoju vlastnú vieru a nie, aby nám bola vnucovaná alebo dokonca zakazovaná tak, ako bola viera pohanská. Nemám nič proti kresťanskej viere, ale proti cirkvi áno.

 k

Čo to vlastne znamená – pohanská viera?

Pohanská viera je eklektická, takže sa nedá povedať, že uctievame len určených bohov. Uctievame tých, ktorí sa nám páčia, ja mám napríklad severogermánskych bohov, kolegyňa slovanských. Hlavné, čo oslavujeme, nie sú len samotní bohovia. Oslavujeme ich energiu a to, čo pre nás urobili. Napríklad ďakujeme bohyni zeme, že nám dala pevnú pôdu pod nohami a že tej pôde dala silu, aby splodila obilie, ďakujeme bohom hromu, že nám dali dážď, aby mohlo obilie rásť, ďakujeme bohu slnka, že nám dal teplo a svetlo a samozrejme, všetci nám dali energiu. Ďakujeme napríklad aj Luciferovi.

 k

Luciferovi? Takže uctievate diabla?

Ale prosím vás! Možno, že vy máte doma nejakého svojho diablika (smiech). Diabol neexistuje! To je výplod cirkvi, aby mohli strašiť ľudí – a tým si ich podrobiť. Hovoril som o Luciferovi, čo absolútne nie je diabol, je to posol slnka (lux = svetlo, fero = nesiem). Je to jeden z bohov planéty Venuša. Venuši sa už v starom Ríme hovorilo Lucifer. Za diabla bol označovaný hlavne rohatý boh, symbol plodnosti. Aj tú uctievame, nielen ľudskú, ale aj plodnosť prírody. Tam je to spojenie, v tej plodnosti. Cirkev nemala tieto slová rada, pretože sú podľa nich hriešne a tak boha plodnosti označila za diabla a čarodejnice, ktoré ho uctievali, obvinila z obcovania s diablom.

 k

Pohanská viera je teda pozitívna?

Nie je ani pozitívna, ani negatívna. Je vyrovnaná. Je o harmónii so všetkým, s čím prídeme do styku, alebo s tým, čo je okolo nás – s prírodou, s ľuďmi, s “neživými” vecami. Je harmonická. Uctievame všetko, čo nám dáva energiu žiť, a to bez akéhokoľvek rozdielu. Je potrebná aj negatívna energia, bez nej by neexistovala tá pozitívna. Sme opäť pri tom, že nie je nič len čierne alebo nič len biele. Nič a nikto by v živote nemal prevyšovať všetko ostatné a ani neprevyšuje. Možno len zdanlivo.