{"id":3881,"date":"2024-02-08T15:51:44","date_gmt":"2024-02-08T14:51:44","guid":{"rendered":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/?p=3881"},"modified":"2024-02-08T15:51:46","modified_gmt":"2024-02-08T14:51:46","slug":"najdesivejsie-miesta-na-zemi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/2024\/02\/08\/najdesivejsie-miesta-na-zemi\/","title":{"rendered":"Najdesivej\u0161ie miesta na zemi"},"content":{"rendered":"\n
\"\"
Obr\u00e1zok od Enrique Meseguer<\/a> z Pixabay<\/a><\/figcaption><\/figure>\n\n\n

Na celom svete existuj\u00fa miesta, na ktor\u00fdch v\u00e1m dok\u00e1\u017ee hr\u00f4za zmrazi\u0165 krv. Miesta, ob\u00fdvan\u00e9 duchmi, ktor\u00e9 s\u00fa prekliate, pozna\u010den\u00e9 trag\u00e9diami a z\u00fafalstvom. Miesta, kde sa horory minulosti odohr\u00e1vaj\u00fa v pr\u00edtomnosti. Znova a znova. Vybral som jedno eur\u00f3pske miesto a p\u00e4\u0165 miest z in\u00fdch kontinentov. Zastav\u00edme sa na \u0161iestich miestach, ktor\u00e9 s\u00fa pod\u013ea m\u0148a najdesivej\u0161ie. Tieto miesta s\u00fa pritom m\u00e1lo zn\u00e1me a \u010dasto zanedb\u00e1van\u00e9.<\/p>\n

Mikron\u00e9zia – Prekliate zr\u00facaniny Nan Madolu<\/b><\/p>\n

Keby bol Nan Madol turisticky \u013eahko dostupn\u00fd, l\u00fa\u0161titelia z\u00e1had a dobrodruhovia by si tam ur\u010dite pod\u00e1vali k\u013eu\u010dky. V ruin\u00e1ch opusten\u00e9ho mesta nezn\u00e1mej civiliz\u00e1cie s\u00fa vraj doteraz nepresk\u00faman\u00e9 podzemn\u00e9 chodby, hrobky s kos\u0165ami obrov a v noci tam \u00fadajne stra\u0161ia duchovia m\u0155tvych kr\u00e1\u013eov.<\/p>\n

Star\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy o hist\u00f3rii ostrova neexistuj\u00fa, povesti a legendy sa odovzd\u00e1vali len \u00fastne z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu. Len\u017ee tunaj\u0161\u00ed zvyk – chr\u00e1ni\u0165 tajomstvo a nehovori\u0165 o \u0148om – zna\u010dne s\u0165a\u017euje l\u00fa\u0161tenie z\u00e1hady Nan Madolu. Domorodci na ostrove st\u00e1le veria, \u017ee ten, kto povie v\u0161etko, \u010do vie, zomrie. Nebezpe\u010denstvo ale hroz\u00ed aj samotn\u00fdm v\u00fdskumn\u00edkom, ktor\u00ed by chceli v zr\u00facanin\u00e1ch p\u00e1tra\u0165. Miestny kr\u00e1\u013e Nanmarki toti\u017e zak\u00e1zal ru\u0161i\u0165 pokoj posv\u00e4tn\u00e9ho miesta, kedysi vraj ob\u00fdvan\u00e9ho vl\u00e1dcami s nadprirodzen\u00fdmi schopnos\u0165ami. Anglick\u00e9mu archeol\u00f3govi F. W. Christianovi dokonca pohrozil smr\u0165ou, ke\u010f z\u00e1kaz poru\u0161\u00ed a bude v ruin\u00e1ch kopa\u0165.\u00a0<\/span><\/p>\n

Ke\u010f bol za\u010diatkom 20. storo\u010dia ostrov pod nemeckou spr\u00e1vou, vtedaj\u0161\u00ed guvern\u00e9r Victor Berg z\u00e1kaz kr\u00e1\u013ea neposl\u00fachol, zo zvedavosti vst\u00fapil do zape\u010datenej hrobky Nan Madolu a otvoril rakvy d\u00e1vnych vl\u00e1dcov ostrova. Le\u017eali tam kostry obrov dva a\u017e tri metre vysok\u00fdch. V tom okamihu sa spustila prudk\u00e1 b\u00farka, blesky kri\u017eovali oblohu a siln\u00fd d\u00e1\u017e\u010f bi\u010doval \u010dierne hradby. Bud\u00faci de\u0148 zr\u00e1na, 30. 4. 1907, po noci plnej desiv\u00fdch halucin\u00e1ci\u00ed, guvern\u00e9r Berg zomrel. Pr\u00ed\u010dinu smrti nedok\u00e1zal ur\u010di\u0165 ani nemeck\u00fd koloni\u00e1lny lek\u00e1r, ktor\u00fd na ostrove sl\u00fa\u017eil. Domorodci veria, \u017ee to sp\u00f4sobila kliatba. Dodnes t\u00fato pr\u00edhodu uv\u00e1dzaj\u00fa ako d\u00f4kaz existencie nadprirodzen\u00fdch s\u00edl, ktor\u00e9 str\u00e1\u017eia mesto m\u0155tvych.<\/p>\n

Austr\u00e1lia – Hora smrti<\/b><\/p>\n

Miesta, kde z\u00e1hadne mizn\u00fa \u013eudia, s\u00fa ob\u013e\u00fabenou t\u00e9mou milovn\u00edkov z\u00e1had. V\u00e4\u010d\u0161inou sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee sa jedn\u00e1 len o mystifik\u00e1ciu, ale v Austr\u00e1lii jedno tak\u00e9 miesto skuto\u010dne existuje.<\/p>\n

Ako ostrov v mori eukalyptov\u00fdch lesov sa na severe Austr\u00e1lie vyp\u00edna k oblohe obrovsk\u00e1 hromada temn\u00fdch \u010diernych balvanov. \u010cierna Hora, naz\u00fdvan\u00e1 domorod\u00fdmi Aborig\u00e9nmi tie\u017e Kalkajaka. Najstra\u0161nej\u0161ie a najviac znepokojuj\u00face miesto Severn\u00e9ho Queenslandu.<\/p>\n

Aborig\u00e9ni sa k nej neodva\u017euj\u00fa pribl\u00ed\u017ei\u0165. Pod\u013ea star\u00fdch legiend tu neust\u00e1le hroz\u00ed nebezpe\u010denstvo. Hory sa ob\u00e1vaj\u00fa aj bieli usadl\u00edci, preto\u017ee bez stopy tam u\u017e zmizlo mnoho \u013eud\u00ed. Akoby ich krajina, alebo hora samotn\u00e1, pohltila. Ani vt\u00e1ky a zvierat\u00e1 sa k nej nepribli\u017euj\u00fa. Oblasti sa vyh\u00fdbaj\u00fa dokonca aj piloti lietadiel, kv\u00f4li \u010dudn\u00fdm vzdu\u0161n\u00fdm turbulenci\u00e1m a magnetick\u00fdm poruch\u00e1m. Miestni obyvatelia v\u00fdskumn\u00edkov varuj\u00fa: „Ak sa rozhodnete sk\u00fama\u0165 tajomstvo hory, mus\u00edte by\u0165 dokonale organizovan\u00ed, vybaven\u00ed a pripraven\u00ed na najr\u00f4znej\u0161ie nebezpe\u010denstv\u00e1, \u010di u\u017e o\u010dak\u00e1van\u00e9, alebo neo\u010dak\u00e1van\u00e9“. Pod\u013ea modernej legendy je tu jeden zo vstupov do podzemnej r\u00ed\u0161e ob\u00fdvanej nepozemskou rasou „ja\u0161teri\u010d\u00edch bytost\u00ed“.\u00a0<\/span><\/p>\n

Pravdou je, \u017ee hora odd\u00e1vna vzbudzovala u domorod\u00fdch Aborig\u00e9nov posv\u00e4tn\u00fa hr\u00f4zu, dodnes sa ju vyh\u00fdbaj\u00fa. Tvrdia, \u017ee tam mo\u017eno vidie\u0165 nadprirodzen\u00e9 \u00fakazy. \u013dudia, ktor\u00ed k \u010ciernej hore zabl\u00fadia, si ju v\u00e4\u010d\u0161inou so z\u00e1ujmom prezr\u00fa z odpo\u010d\u00edvadla pri ceste a potom pokra\u010duj\u00fa \u010falej. M\u00e1lokto sa rozhodne overova\u0165 si domorod\u00e9 legendy, po\u010d\u00fava\u0165 tajupln\u00e9 zvuky z podzemia a vyda\u0165 sa p\u00e1tra\u0165 do chodieb. Pravdou tie\u017e je, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina odv\u00e1\u017elivcov, ktor\u00ed vst\u00fapili do podzemia, aby horu presk\u00famali, sa u\u017e nevr\u00e1tila. Zmizli bez stopy.<\/p>\n

Mexiko – Ostrov b\u00e1bik<\/b><\/p>\n

Na mexickom kan\u00e1le La Xichimilco n\u00e1jdete Chinampu (pl\u00e1vaj\u00faca z\u00e1hrada) so stovkami zavesen\u00fdch b\u00e1bik. Miestni ju naz\u00fdvaj\u00fa priamo Ostrovom b\u00e1bik. B\u00e1biky nazbieral Don Julian Santana Barrera, ktor\u00fd sa vzdal svojej rodiny i cel\u00e9ho sveta len preto, aby mohol p\u00e4\u0165desiat rokov svojho \u017eivota venova\u0165 v\u00fdzdobe ostrova. Jedna z legiend hovor\u00ed, \u017ee to robil pre ducha diev\u010da\u0165a, ktor\u00e9 sa utopilo v miestnom kan\u00e1li.<\/p>\n

Jedn\u00e9ho d\u0148a na\u0161iel vo vode mal\u00e9 diev\u010datko, ktor\u00e9 sa utopilo. U\u017e jej nedok\u00e1zal pom\u00f4c\u0165. Kr\u00e1tko potom uvidel pl\u00e1va\u0165 na hladine b\u00e1biku, ktor\u00e1 zrejme diev\u010datku patrila. Tak ju zavesil na strom, u\u013eavil jej du\u0161i. B\u00e1biky rozvesil na svoju chatr\u010d a stromy v okol\u00ed, aby vraj odohnal zl\u00fdch duchov. Don Julian zbieral star\u00e9 b\u00e1biky po smetisk\u00e1ch alebo ich vymie\u0148al s \u013eu\u010fmi za ovocie vypestovan\u00e9 na ostrove. Turizmu v\u0161ak nikdy neholdoval, naopak – jedn\u00fdm z \u00fa\u010delov b\u00e1bik bolo odradi\u0165 turistov od n\u00e1v\u0161tev. Nakoniec sa mu podaril svoj\u00edm sp\u00f4sobom opak. Okoloid\u00faci tak st\u00e1le nar\u00e1\u017eaj\u00fa na hororov\u00fa scen\u00e9riu, pri ktorej v\u00e1m bude beha\u0165 mr\u00e1z po chrbte. To u\u017e ale Don Julian nevie, preto\u017ee sa v roku 2001 utopil v rovnakom kan\u00e1li ako ono diev\u010da, pre ktorej ducha to v\u0161etko robil.<\/p>\n

Anglicko – Hrad Chillingham, Northumberland<\/b><\/p>\n

Chillingham je jedn\u00fdm z najstra\u0161idelnej\u0161\u00edm hradov Anglicka. V Shakespearov\u00fdch \u010dasoch tu \u017eila Lady Mary so svojimi pr\u00edbuzn\u00fdmi. A nebola to hocijak\u00e1 rodina. Bolo medzi nimi 18 \u010dlenov podv\u00e4zkov\u00e9ho r\u00e1du, najvy\u0161\u0161ieho ocenenia od kr\u00e1\u013ea, ktor\u00e9mu verne sl\u00fa\u017eili. Teda a\u017e do doby, kedy sa proti nemu sprisahali. Kr\u00e1\u013e ich odhalil a samozrejme potrestal. Nieko\u013ek\u00fdm zemep\u00e1nom nechal s\u0165a\u0165 hlavy, hlavn\u00e9ho vodcu dal roz\u0161tvrti\u0165 \u0161tyrmi ko\u0148mi, niektor\u00fdch dal zavesi\u0165 na \u0161ibenicu za ruky, kde im rozrezali brucho a ich vn\u00fatornosti vypadli von. Hlavy sprisahancov boli pre v\u00fdstrahu pri hlavnej br\u00e1ne hradu. Tak\u017ee duchov je tu naozaj po\u017eehnane.<\/p>\n

Tento hrad sa st\u00e1va ob\u013e\u00faben\u00fdm miestom Angli\u010danov i turistov. Organizuj\u00fa sa tu svadobn\u00e9 obrady, oslavy naroden\u00edn a prom\u00f3ci\u00ed. Ak sa tu v\u0161ak rozhodnete prenocova\u0165, m\u00f4\u017eete stretn\u00fa\u0165 mnoho duchov, ktor\u00ed bl\u00fadia po chodb\u00e1ch hradu, alebo m\u00f4\u017eete po\u010du\u0165 n\u00e1rek mal\u00e9ho chlapca. Bude sa v\u00e1m zda\u0165, \u017ee chlapec je priamo vo va\u0161ej izbe, ale ke\u010f vstanete a p\u00f4jdete k nemu, tak hlas zrazu bude znie\u0165 odo dver\u00ed. Ak vyjdete na chodbu, n\u00e1rek po\u010dujete na jej konci. Nech urob\u00edte \u010doko\u013evek, hlas v\u00e1s l\u00e1ka von. Chlapcovi sa hovor\u00ed „modr\u00fd chlapec“. Od narodenia ho mu\u010dili rodi\u010dia a nakoniec ho v hrade zamurovali. Ob\u010das sa ho podar\u00ed zachyti\u0165 aj fotoapar\u00e1tom. V\u00e4\u010d\u0161inou len smutne z\u00edza z okna na okolit\u00e9 z\u00e1hrady, kde sa ako mal\u00fd hral.<\/p>\n

Madagaskar – za\u010darovan\u00e1 hora a vra\u017eedn\u00fd most<\/b><\/p>\n

Prekliate miesta na Madagaskare nie s\u00fa ozna\u010den\u00e9, ale hroz\u00ed tam smrte\u013en\u00e9 nebezpe\u010denstvo. Turisti by sa t\u00fdmto miestam mali vyh\u00fdba\u0165. Pre domorodcov s\u00fa posv\u00e4tn\u00e9. Poru\u0161enie nep\u00edsan\u00e9ho z\u00e1kazu vstupu m\u00f4\u017ee ma\u0165 za n\u00e1sledok aj smr\u0165. Ostrov duchov a k\u00faziel, ako sa niekedy Madagaskar naz\u00fdva, dok\u00e1\u017ee prichysta\u0165 Eur\u00f3panom ne\u010dakan\u00e9 prekvapenia. Jeho obyvatelia, Malga\u0161i, veria v existenciu r\u00f4znych bo\u017estiev a duchov, a lipn\u00fa na pr\u00edsnom dodr\u017eiavan\u00ed tzv. „Fady“, \u010do je malga\u0161sk\u00e1 obdoba polyn\u00e9zskeho tabu. S\u00fa to teda obmedzenia a z\u00e1kazy, ktor\u00fdch poru\u0161enie trestaj\u00fa nadprirodzen\u00e9 sily. Pre neznal\u00e9ho cudzinca m\u00f4\u017ee by\u0165 poru\u0161enie fady skuto\u010dne nebezpe\u010dn\u00e9. Prinajmen\u0161om ho m\u00f4\u017eu potresta\u0165 za nere\u0161pektovanie z\u00e1kazov samotn\u00ed domorodci.<\/p>\n

Jedn\u00fdm z t\u00fdchto miest je hora Ifandana a na jej vrcholku je vraj ve\u013ek\u00fd poklad. Nikto sa tam ale e\u0161te nedostal. Ke\u010f sa v\u00fdskumn\u00edci sna\u017eili vrchol hory fotografova\u0165 z lietadla, zo z\u00e1hadn\u00fdch d\u00f4vodov nebolo na sn\u00edmkach v\u00f4bec ni\u010d vidie\u0165. \u017diadny Malga\u0161 by na horu ani za ni\u010d nevyst\u00fapil. Postihlo by ho ihne\u010f prekliatie. Poklad na vrchole chr\u00e1nia duchovia predkov. Priamo pod skalou le\u017eia kosti pr\u00edslu\u0161n\u00edkov miestneho kme\u0148a Barov, ktor\u00ed sp\u00e1chali hromadn\u00fa samovra\u017edu skokom s \u00fatesu. Nechceli sa necha\u0165 podmani\u0165 v\u00fdbojn\u00fdm madagaskarsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom Radamom I. Tel\u00e1 n\u00e1\u010deln\u00edkov kme\u0148a boli ale ulo\u017een\u00e9 do dreven\u00fdch truhiel a umiestnen\u00e9 vo vodorovnej skalnej trhline tesne pod vrcholom. To je teda hlavn\u00fd d\u00f4vod, pre\u010do je hora posv\u00e4tn\u00e1 – a fady. Miestni \u013eudia nechc\u00fa, aby niekto ru\u0161il pokoj ich m\u0155tvych predkov, dokonca n\u00e1\u010deln\u00edkov. O povolenie pr\u00edstupu k hore sa mus\u00ed \u017eiada\u0165 od miestnej rady star\u0161\u00edch.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm miestom na Madagaskare, ktor\u00e9 je vraj postihnut\u00e9 kliatbou, je cestn\u00fd most Ampitatsarotra. Most vedie cez rieku Onive, kde u\u017e do\u0161lo k mnoh\u00fdm smrte\u013en\u00fdm nehod\u00e1m preva\u017ene belochov. Ich aut\u00e1 sa bez pr\u00ed\u010diny zr\u00fatili do rieky. Vodi\u010di, ktor\u00ed p\u00e1d do hlbiny n\u00e1hodou pre\u017eili, potom rozpr\u00e1vali, \u017ee sa pred ich o\u010dami n\u00e1hle za\u010dal most rozdvojova\u0165 a oni nevedeli, ktor\u00e1 \u010das\u0165 je skuto\u010dn\u00e1, a ktor\u00e1 iba pr\u00edzra\u010dn\u00e1. Museli sa r\u00fdchlo rozhodn\u00fa\u0165 a k\u00fdm stihli auto zastavi\u0165, u\u017e padali z mosta dole. Miestni \u013eudia hovoria, \u017ee most je v moci zl\u00e9ho ducha, ktor\u00fd nem\u00e1 r\u00e1d „vazahov“ (bieli cudzinci) a sna\u017e\u00ed sa ich zvrhn\u00fa\u0165 do rieky. Duch sa d\u00e1 v\u0161ak uzmieri\u0165, ke\u010f sa mu vodi\u010d poklon\u00ed. Sta\u010d\u00ed ho len \u00factivo pozdravi\u0165 zatr\u00faben\u00edm na klaks\u00f3n. Pred mostom je preto cedu\u013ea s vyzna\u010denou lebkou, ktor\u00e1 v troch jazykoch upozor\u0148uje prech\u00e1dzaj\u00facich vodi\u010dov na t\u00fato nevyhnutnos\u0165.<\/p>\n

Po\u013esko – Osvien\u010dim (Auschwitz)<\/b><\/p>\n

Posledn\u00e9 miesto, na ktor\u00e9 by som chcel upozorni\u0165, je ne\u010faleko. Bol som tam len raz, ale na ten stra\u0161ideln\u00fd z\u00e1\u017eitok nikdy nezabudnem. Nezabudnem na miesto, ktor\u00e9 nah\u00e1\u0148a husiu ko\u017eu u\u017e len svoj\u00edm menom. Ak sa sp\u00fdtate \u013eud\u00ed, ktor\u00ed \u017eij\u00fa na in\u00fdch kontinentoch, bud\u00fa vedie\u0165 o v\u00e4znici Alcatraz alebo o prekliat\u00ed lond\u00fdnskeho Toweru. Mo\u017eno si spomen\u00fa na mesto duchov v Pripjati. Skuto\u010dne nikto si ale nespomenie priamo na toto miesto – alebo o \u0148om ani nevie. Pre m\u0148a je toto miesto najhroznej\u0161\u00edm na svete.<\/p>\n

Za druhej svetovej vojny bolo mesto pri\u010dlenen\u00e9 k Nemeckej r\u00ed\u0161i a bol tu postaven\u00fd najprv koncentra\u010dn\u00fd t\u00e1bor Auschwitz I. v are\u00e1li b\u00fdval\u00fdch kas\u00e1rn\u00ed. Nesk\u00f4r, roku 1942, bol na druhej strane mesta vybudovan\u00fd rozsiahly vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor Auschwitz II. – Birkenau (Brzezinka) a men\u0161\u00ed t\u00e1bor Auschwitz III. – Monowitz u bl\u00edzkej dediny Monowice.<\/p>\n

P\u00f4vodn\u00fd koncentra\u010dn\u00fd t\u00e1bor Osvien\u010dim (Osvien\u010dim I.) bol zalo\u017een\u00fd roku 1940 v nehostinnom mo\u010daristom mieste ne\u010faleko historick\u00e9ho mesta Osvien\u010dim. Z\u00e1kladom sa pre neho stali po\u013esk\u00e9 jazdeck\u00e9 kas\u00e1rne. Hlavn\u00fdm d\u00f4vodom vzniku e\u0161te nebolo masov\u00e9 vyhladzovanie, ale potreba uv\u00e4znenia ve\u013ek\u00e9ho po\u010dtu Poliakov. Kapacita tohto t\u00e1bora bola asi 15- a\u017e 20-tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. Roku 1941 za\u010dal by\u0165 realizovan\u00fd pl\u00e1n tzv. „kone\u010dn\u00e9ho rie\u0161enia \u017eidovskej ot\u00e1zky“, teda pl\u00e1n vyvra\u017edenia \u017eidovskej rasy ako takej. Preto bol pri 3 km vzdialenej dedine Brzezinka vybudovan\u00fd t\u00e1bor Osvien\u010dim II. Jeho kapacita v roku 1944 dosiahla 90-tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. Stava\u0165 museli aj sovietski vojnov\u00ed zajatci. Roku 1942 sa za\u010dalo masov\u00e9 vyvra\u017e\u010fovanie, denne tis\u00edce obet\u00ed. V t\u00e1bore sa nach\u00e1dzali \u0161tyri plynov\u00e9 komory s kremat\u00f3riami. Denne bolo mo\u017en\u00e9 zavra\u017edi\u0165 a sp\u00e1li\u0165 a\u017e 10 000 \u013eud\u00ed. V t\u00e1bore vra\u017edili nielen \u017didov, ale prakticky v\u0161etky n\u00e1rodnosti okupovanej Eur\u00f3py. T\u00e1bor sa stal miestom p\u00f4sobenia neblaho presl\u00e1ven\u00fdch lek\u00e1rov SS, najm\u00e4 Jozefa Mengeleho. T\u00edto lek\u00e1ri vykon\u00e1vali pokusy na \u013eu\u010foch. Novoprich\u00e1dzaj\u00facich na rampe t\u00e1bora rozde\u013eovali na t\u00fdch, ktor\u00ed boli ur\u010den\u00ed na okam\u017eit\u00fa smr\u0165, na t\u00fdch, ktor\u00fdch ur\u010dili na ut\u00fdranie otrockou pr\u00e1cou a zabitie nesk\u00f4r, no a nakoniec na t\u00fdch (najm\u00e4 deti), ktor\u00ed sa hodili na ich pokusy.<\/p>\n

V rokoch 1942-1944 bolo vybudovan\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch 40 „podt\u00e1borov“ osvien\u010dimsk\u00e9ho komplexu. Ke\u010f sa bl\u00ed\u017eila \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da, odviezli nacisti v\u00e4\u010d\u0161inu v\u00e4z\u0148ov do in\u00fdch koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov, plynov\u00e9 komory i kremat\u00f3ria vyhodili do vzduchu a sna\u017eili sa zni\u010di\u0165 aj p\u00edsomn\u00e9 d\u00f4kazy vra\u017edenia. Aj tak ale zostalo dos\u0165 nezvratn\u00fdch d\u00f4kazov o t\u00fdchto zlo\u010dinoch proti \u013eudskosti. Osvien\u010dim bol osloboden\u00fd \u010cervenou arm\u00e1dou 27. janu\u00e1ra 1945. Dala slobodu 7-tis\u00edc v\u00e4z\u0148om, ktor\u00ed v t\u00e1bore zostali aj po evaku\u00e1cii jednotkami SS. Pod\u013ea \u00fadajov Rudolfa H\u00f6ssa (velite\u013ea t\u00e1bora), bolo v osvien\u010dimskom vyhladzovacom t\u00e1bore zavra\u017eden\u00fdch 1 135 000 os\u00f4b.<\/p>\n

Tento rok od tejto udalosti uplynulo 70 rokov a aj dnes, ke\u010f sa pr\u00eddete pozrie\u0165 na toto miesto, poc\u00edtite, akoby na v\u00e1s siahla sama smr\u0165. Poc\u00edtite, a mo\u017eno za\u010dujete, n\u00e1rek st\u00e1tis\u00edcov \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tu boli mu\u010den\u00ed a zavra\u017eden\u00ed. Chce sa mi plaka\u0165 a c\u00edtim chlad, sm\u00fatok – a to o tomto mieste len p\u00ed\u0161em.<\/p>\n

Osvien\u010dim sa stal nielen turistickou atrakciou, ale aj pam\u00e4tn\u00edkom, ktor\u00fd m\u00e1 pripom\u00edna\u0165 hr\u00f4zu v\u0161etk\u00fdch vojen. Viac ako mili\u00f3n du\u0161\u00ed n\u00e1s varuje pred neust\u00e1le narastaj\u00facou xenof\u00f3biou a intoleranciou.<\/p>\n

Jan Filip<\/b><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na celom svete existuj\u00fa miesta, na ktor\u00fdch v\u00e1m dok\u00e1\u017ee hr\u00f4za zmrazi\u0165 krv. Miesta, ob\u00fdvan\u00e9 duchmi, ktor\u00e9 s\u00fa prekliate, pozna\u010den\u00e9 trag\u00e9diami a z\u00fafalstvom. Miesta, kde sa horory minulosti odohr\u00e1vaj\u00fa v pr\u00edtomnosti. Znova a znova. Vybral som jedno eur\u00f3pske miesto a p\u00e4\u0165 miest z in\u00fdch kontinentov. Zastav\u00edme sa na \u0161iestich miestach, ktor\u00e9 s\u00fa pod\u013ea m\u0148a najdesivej\u0161ie. Tieto miesta s\u00fa pritom m\u00e1lo zn\u00e1me a \u010dasto zanedb\u00e1van\u00e9. Mikron\u00e9zia – Prekliate zr\u00facaniny Nan Madolu Keby bol Nan Madol turisticky \u013eahko dostupn\u00fd, l\u00fa\u0161titelia z\u00e1had a dobrodruhovia by si tam ur\u010dite pod\u00e1vali k\u013eu\u010dky. V ruin\u00e1ch opusten\u00e9ho mesta nezn\u00e1mej civiliz\u00e1cie s\u00fa vraj doteraz nepresk\u00faman\u00e9 podzemn\u00e9 chodby, hrobky s kos\u0165ami obrov a v noci tam \u00fadajne stra\u0161ia duchovia m\u0155tvych kr\u00e1\u013eov. Star\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy o hist\u00f3rii ostrova neexistuj\u00fa, povesti a legendy sa odovzd\u00e1vali len \u00fastne z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu. Len\u017ee tunaj\u0161\u00ed zvyk – chr\u00e1ni\u0165 tajomstvo a nehovori\u0165 o \u0148om – zna\u010dne s\u0165a\u017euje l\u00fa\u0161tenie z\u00e1hady Nan Madolu. Domorodci na ostrove st\u00e1le veria, \u017ee ten, kto povie v\u0161etko, \u010do vie, zomrie. Nebezpe\u010denstvo ale hroz\u00ed aj samotn\u00fdm v\u00fdskumn\u00edkom, ktor\u00ed by chceli v zr\u00facanin\u00e1ch p\u00e1tra\u0165. Miestny kr\u00e1\u013e Nanmarki toti\u017e zak\u00e1zal ru\u0161i\u0165 pokoj posv\u00e4tn\u00e9ho miesta, kedysi vraj ob\u00fdvan\u00e9ho vl\u00e1dcami s nadprirodzen\u00fdmi schopnos\u0165ami. Anglick\u00e9mu archeol\u00f3govi F. W. Christianovi dokonca pohrozil smr\u0165ou, ke\u010f z\u00e1kaz poru\u0161\u00ed a bude […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3882,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"single-sidebar.php","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10],"tags":[16,19],"class_list":["post-3881","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ezoterika","tag-astrologia","tag-ezoterika"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3881","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3881"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3881\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3883,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3881\/revisions\/3883"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3882"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3881"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3881"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.magickazena.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3881"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}