Pomoc z druhého sveta

Minulý rok bol veľmi uponáhľaný, veľmi veľa vecí sa stalo, na ktoré by som chcel v tomto roku zabudnúť. Dlhé roky som podnikal so svojím priateľom, s ktorým sme sa poznali od detstva. Viete, ako to majú podnikatelia – veľa stresu, málo času, ešte menej oddychu. Nehovorím, že sa nám viedlo zle, ale dovolenku v Karibiku sme si určite nemohli dovoliť. Objednávok nebolo tak veľa ako kedysi, náročnosť stúpala. Priateľa to položilo na jeseň do postele. Ťahal som aj za neho, spolu sme preberali ďalšie plány, zdalo sa, že sa všetko postupne zlepší a vráti sa do normálu.

Z ničoho nič, z jedného dňa na druhý, môj priateľ a spoločník zomrel. Nikto na to nebol pripravený. Ani jeho rodina, ani ja. Bolo to náhle a pre všetkých bolestné. Jedna vec bola bolesť nad stratou priateľa, druhá existenčné problémy. S týmto som nepočítal. Už predtým som bez neho udržiaval firmu len tak-tak, toto bolo už kritické.

Jedného dňa, keď som pracoval v kancelárii, zrazu sa ozvalo zvonenie. Bolo iné, než na mojom mobile, navyše akési tlmené. Pozrel som sa, kde a čo zvoní. Zvuk vchádzal zo zásuvky stola, za ktorým sedával môj kolega a priateľa. Spomenul som si, že sme mali jeden mobil s predplatenou kartou, ktorý sa používal, keď niekto potreboval niečo robiť v teréne – aby sme si neničili smartfóny. 

Najskôr som zaváhal, či ho mám zdvihnúť. V hlave mi vyskočila myšlienka, ani neviem prečo, že môj priateľ mi volá zo záhrobia. Potom som ju zaplašil ako hlúposť. Samozrejme, na druhej strane bol nejaký živý človek. Pýtal si môjho priateľa k telefónu. Povedal som mu čo sa stalo, zdalo sa, že ho to zobralo. Následne sa spýtal, či sa môže u mňa zastaviť, aby sa spýtal na podrobnosti, chcel navštíviť jeho hrob. Samozrejme, súhlasil som, prečo nie. Predpokladal som, že to bude zdvorilostná návšteva.

Keď prišiel, videl som, že to je iná biznis trieda než sme my. Doviezol ho vlastný šofér na aute, ktoré sa sotva zmestilo na naše malé firemné parkovisko. Zo zdvorilostnej návštevy sa vykľul celý poldeň. Zaujímal sa o priateľa, čo sa stalo, pýtal sa, čo jeho rodina. Dobre sme sa porozprávali, podebatovali, dokonca sme našli spoločných známych z podnikateľského prostredia. 

O niekoľko dní mi zavolal. Povedal mi, že si zisťoval, ako to vyzerá s našou firmou a že je ochotný, ak chcem, investovať do nej, stať sa mojím spoločníkom. Skoro mi spadla sánka. Teraz sme vo fáze, keď pripravujem papiere a všetko vyzerá sľubne. Ten telefonát na starý mobil mi dal ďalšiu šancu. Zdá sa, že nový partner bude férový človek, nezištne pomohol aj priateľovej rodine, ako mi povedala žena môjho zosnulého spoločníka.

Podľa mňa to nebolo len tak, tento telefonát. Nemohla to byť len náhoda. Som presvedčený, že môj priateľ mi pomáha aj odtiaľ, kde je. Vždy mu veľmi záležalo na našej firme a mal ju veľmi rád. Aj sa mi s ním snívalo – vo sne nič nehovoril, len sa usmieval. Keď som sa totiž pýtal môjho budúceho spoločníka, čo mu vnuklo myšlienku, že má zavolať na telefónne číslo do našej firmy, tak povedal, že mu to napadlo niekoľko dní po smrti môjho priateľa. Niečo ako keby ho nabádalo, aby zavolal. Niekoľko dní sa ráno budil s pocitom, že práve tento telefonát je dôležitý. Počas dňa to zvyčajne odsunul do úzadia, ale keď mu raz odriekli dohodnutú schôdzku a on mal chvíľu času, pocit sa vrátil – tak zavolal.

Nech je to ako chce, ďakujem jemu aj môjmu starému kamarátovi – a keď sa tento rok zdarne uzavrie, spolu mu na Silvestra pripijeme.

Zdeno