„Láska je odpoveď. Na všetko.“
Milovali sme ju ako dievča, keď sme ju spoznali, a milujeme ju ešte viac ako mladú ženu a matku. Dokázala ustáť aj neľahké obdobie a je rovnako, dokonca ešte viac krásna, talentovaná, a najmä nesmierne šťastná. Dôvodom jej radosti nie je úspech či krása, ale to, že sa teší zo svojich dvoch nádherných ratolestí, sústredí sa na to dobré a netrápi sa maličkosťami. Materstvo a práca, dve absolútne rozdielne profesie, ktorý sa naraz venuje, sú zároveň jej najväčšími záľubami, čo je dôkazom toho, že ak sme naplnení láskou, nemáme čo riešiť a ak vyznávame správne hodnoty, nič nám v živote neutečie. Jej návrat na hudobnú scénu je splneným snom množstva fanúšikov a každý z nich, vrátane nás, kričí „Je t‘ aime“, Martina Schindlerová!
Už sú to pomaly dva roky, čo ste sa vrátili do sveta hudobného šoubiznisu. Ako toto obdobie zatiaľ hodnotíte? Je také, ako ste si predstavovali alebo vás niečo aj prekvapilo?
Spievanie a vystupovanie si užívam, mám z toho radosť. Mám za sebou pestrý rok. Neviem, či si to iba nahováram alebo naozaj stretávam samých milých a prajných ľudí. Som vďačná. Realizujem sa aj autorsky a robím to, čo milujem, cítim podporu od priaznivcov, kolegov, mám pocit, že všetko do seba v mojom živote zapadá a že je všetko tak, ako má byť.
Aká Martina Schindlerová sa vrátila na scénu, oproti tej šestnásťročnej zo SuperStar?
V prvom rade človek v šestnástich rokoch a v tridsiatke neporovnateľne inak vníma svet okolo seba. Najväčšou zmenou, ktorá ma ovplyvňuje, je, že som mamou a moje deti ma každý deň učia zo seba žmýkať to najlepšie. Aj keď niekedy cítim hrču v hrdle, že je toho na mňa veľa a asi vybuchnem, tak nakoniec sa dokážem ovládnuť a predýcham to. Tým, samozrejme, nemyslím, že nekričím na svoje deti, to by bolo klamstvo. (smiech) Ale nerobím paniku a nedramatizujem maličkosti. Som si už aj sama sebe takou oporou, vplyvom životných skúseností viem, že zvládnem všetko, čo treba, lebo mám na starosti výchovu svojich detí. Aj keď vychováva sa najmä príkladom. (smiech) A inak som sa až tak nezmenila, to pozorujem, že ľudia sa nemenia. Iba časom vyžarujú zo seba vždy to, čomu vo svojich myšlienkach venujú najväčšiu pozornosť.
Reakcie fanúšikov na váš comeback vás potešili?
Jasné! Sú úžasní! Moje spriaznené duše! (smiech)
Kedy ste si povedali, že sa chcete vrátiť na scénu? Pripravovali ste sa nejako špeciálne na svoj návrat?
Začalo sa to samo, bez plánovania. Dlho som sa snažila v mojom živote plávať proti prúdu, ale v jednom momente ma už strhol vodopád a iba som letela po prúde a dobre som dopadla, tak to nejak vnímam. Teraz, s odstupom času, ma to tiež udivuje, ako boli pre mňa všetky okolnosti načasované a ja som sa len nechala a nechávam unášať. Snažím sa prijímať všetko v mojom živote s tým, že je to v poriadku a že mi patrí si to prežiť.
Podporovala vás rodina a okolie vo vašom rozhodnutí venovať sa opäť hudbe?
Moja rodina mi vo všetkom bola a je veľkou oporou. Rodičia aj moji traja súrodenci.
Ako ste už aj na úvod spomenuli, začali ste aj sama písať texty a skladať piesne. Čo vás k tomu priviedlo?
Dlho predtým som sa pohrávala s myšlienkou, že by som z toho mala radosť, kebyže sa mi podarí niečo zložiť. A potom som sa raz rozhodla. Rozhodla som sa, že chcem niečo stvoriť a po pár dňoch ma začala prenasledovať v hlave melódia a začal sa na ňu lepiť text. Niekedy ani nemám pocit, že som to vymyslela, ale naozaj len, že som zložila dokopy to, čo som započula v hlave.
Piesne píšete v slovenčine, na čo sú veľmi pozitívne ohlasy od poslucháčov. Prečo ste sa rozhodli nenechať zlákať angličtinou, ako mnoho súčasných spevákov?
Vôbec som sa nad tým nezamýšľala, či po slovensky, po anglicky, nikdy predtým som si nepísala ani básničky, nehľadala rýmy. Texty sa mi akoby samy nadiktujú tak suverénne, že ani nemám priestor pochybovať, či som to chcela povedať takto alebo inak.
Ste výborná aj v spievaní po francúzsky. Vášmu podaniu piesne Je t’aime podľahlo celé Slovensko. Nerozmýšľali – neplánujete skladať a spievať aj vo francúzštine?
Francúzština je pre mňa krásna reč, lahodí môjmu uchu. Spievam síce mnohé piesne vo francúzštine, ale po francúzsky neviem. Rozumiem iba textom piesní, ktoré viem naspamäť.
Aké témy prevládajú vo vašich skladbách? Čo vás najväčšmi inšpiruje?
Všetky texty sú o živote, o čom inom. A život je v princípe vždy o láske alebo o nedostatku lásky. Pamätám si, že predtým, ako som otehotnela, som plánovala spoluprácu s Majkom Spiritom, ku ktorej nakoniec nedošlo, lebo som sa už potom stiahla z verejného života. Ale pointa je, že Majk sa ma pýtal, o čom chcem text. A ja som mu odpovedala, že len nie o láske. (smiech) Nechápala som, prečo všetci spievajú o láske. A teraz, samozrejme, keď si píšem texty sama, tak o láske, lebo tak to zo mňa vychádza… A tak sa učím v živote nič neodsudzovať len kvôli tomu, že tomu nerozumiem. Ja už mám totiž na sebe odsledované, že čo odsúdim, to sa mi stane, aby som to pochopila.
O tom, že je láska prítomná vo vašej tvorbe jednoznačne svedčí aj názov najnovšej piesne, vydanej v marci tohto roka, s názvom Láska rovnaká. Hovorí o tom, že je láska vo svojej podstate vždy rovnaká?
Láska by mala byť bezpodmienečná. Iná je však láska k deťom a iná k partnerovi. Pieseň Láska rovnaká je o tom, ako človek svet vníma vtedy, keď je zamilovaný. Že nič nie je problém, že všetko sa dá spoločne prekonať. „Zvládneme búrky, všetko, čo nás čaká, držiac sa za ruky, spolu sa smiať aj plakať. Zvládneme búrky, všetko, čo nás čaká, okolnosti rôzne, láska rovnaká,“ ako znie v refréne.
Má vplyv na vašu tvorbu aj to, že ste dvojnásobná mama sedemročnej Martinky a šesťročného Kamilka?
Asi áno. Nie cielene, ale na všetko v živote sa už chtiac-nechtiac pozerám cez optiku záujmov svojich detí. To, že som mama je moja najvýraznejšia súčasť. Kým sú deti na mňa odkázané, najskôr som mama, potom speváčka, autorka, doktorandka, kamarátka a všetko ostatné. Ale dá sa to skĺbiť. Všetko sa dá, keď sa chce.
Odkazujú dve piesne oficiálne odpremiérované v minulom roku – Radšej mi chýbaj a Pokoj svätý – na vaše vlastné životné skúsenosti a pocity?
Nechcem to takto škatuľkovať. Čo som tým chcela povedať, je v texte. (smiech)
Ale nie je v texte menovaný ten, ktorý chcete, aby vám chýbal – narážate tým aj na váš prekonaný rozvod alebo skôr na nefunkčné vzťahy všeobecne? Ak žena miluje, ale nie je to naplnený vzťah, tak je lepšie, ak bude sama, hoci jej bude partner chýbať?
Radšej mi chýbaj – to je taká výzva, páči sa mi to. Je to odpoveď na otázku priorít a pre niekoho riešenie.
Na lásku v živote ste ale hádam nezanevreli?
Nie. Cítim veľa lásky, teším sa zo života každý deň. Som vďačná, že mám všetko, čo potrebujem k šťastiu.
A keď sa dotkneme k názvu piesne Svätý pokoj – od koho alebo čoho ho chcete mať vy?
Ako je v texte: „Pokoj svätý je vzácna komodita a na lepšie časy svitá tým, ktorí ho pocítia,“ tak „pokoj“ som myslela skôr v zmysle, že ťa zaleje pocit, že všetko je v úplnom poriadku a nič ťa nedusí. V princípe, pokiaľ má človek zdravú rodinu, priateľov, strechu nad hlavou, živobytie, všetko dôležité je v poriadku. Treba rozlišovať dôležité a menej dôležité veci v živote. Ak sa trápiš maličkosťami, je to nevďačné a môžeš si akurát poškodiť zdravie, ktoré je dôležité a potom už sa môžeš trápiť opodstatnene.
„Svätý pokoj“ ale pri dvoch deťoch, spievaní, skladaní, vystupovaní, doktorandskom štúdiu a vyučovaní na Právnickej fakulte Univerzity Komenského zrejme veľmi často nemáte?
Všetko je relatívne, lebo záleží, s čím to človek porovnáva. Paradoxne, ja cítim v tomto životnom období pokoj.
Aký predmet na fakulte vyučujete?
Civilné právo procesné ako doktorandka na Katedre občianskeho práva.
Cítite niekedy, že vás študenti vnímajú aj ako známu speváčku? Nechcú niekedy namiesto prednášky koncert?
Nie, práveže vôbec. Na škole nie som za speváčkou. Diplomaticky tento fakt so študentami ignorujeme a riešime vždy len tému seminára. (smiech)
Hudba a právo sú dva úplne rozdielne svety. Majú pre vás niečo spoločné?
Mňa akurát. (smiech) Paragrafy, normy a pravidlá ma držia pekne pri zemi, aby si moja umelecká duša, ak som pôsobila iba čisto v šoubiznise, neuletela.
Okrem toho, že naplno pracujete v dvoch odlišných sférach, ste zároveň aj mamou na plný úväzok, ktorá sa absolútne vzorne stará o rodinu a domácnosť. Kedy to všetko stíhate? Máte nejaký zázračný stroj času, ktorý ho spomaľuje?
Prispôsobujem svoje nároky, málo spím a mám robotický vysávač. (smiech) Asi takto by som to zhrnula.
Ste teda zástankyňou toho, že by sme ako ľudia mali vo všetkom zachovávať rovnováhu? Neisť do extrému?
Myslím, že v tom je múdrosť, poznať vo všetkom mieru. Ovládať sa. Dopriať si aj odoprieť si vo všetkom tak, aby bolo akurát. Ako hovorí výrok čínskeho filozofa Lao-c’a: „Najmocnejší je ten, kto premôže sám seba.“ Ale veď každý sa snaží žiť najlepšie ako vie a najlepšie sa naučíme na vlastných chybách, takže darmo si tu mudrujeme. (smiech)
Dokázali ste, že sedemročná prestávka v kariére, ani takej náročnej ako je tá hudobná, vôbec neznamená koniec, ba práve naopak. Nič vám neutieklo, vrátili ste sa vnútorne bohatšia, vyzretejšia a ešte žiadanejšia! Mali by sme si teda vedieť dať v živote prestávku a nenaháňať sa bezhlavo za úspechom? Čomu máme dať prednosť?
Ja som vďačná, že mám svoje deti. Ale každý je iný. Niekoho nenaplní rodinný život, niekoho nenaplní kariéra. Nemyslím si, že je jednoduchšie vychovávať deti ako staršia mamička, ale ani nie je riešenie mať dieťa ako mladá mamička, ak po dieťati vlastne netúžila. V materstve sa mi často bil materinský pud s pudom sebazáchovy, keď dieťa kričí a nechce prestať. (smiech) Osobne si myslím, že každý má svoj čas, kedy je pripravený založiť si rodinu, ktorý by sa nemal prešvihnúť. Je to nenahraditeľný rozmer života – najkrajší, aký poznám.
Ako sme povedali, stíhate toho naozaj nesmierne veľa, máte zoznam aktivít dlhý ako Schindlerov zoznam… – ale prezraďte, udržiavate sa vo forme aj iným spôsobom? Pretože vyzeráte fantasticky. A hoci ste už dospelá žena a matka, váš zjav zostáva očarujúco dievčenský! Opäť sa dostávame k tomu stroju času…
Bola som roky konzervovaná. (smiech) Žartujem. Neviem, čím to je. V každom prípade som rada, že budím tento dojem. Sú dni, keď sa cítim, že mám stopäťdesiat rokov. (smiech) Ale snažím sa byť pozitívna, obklopujem sa pozitívnymi ľuďmi a ľudí, ktorí mi nevyhovujú, sa nesnažím zmeniť alebo sa im vyhýbam. Mám zrazu oveľa viac energie. (smiech)
Nielenže pôsobíte veľmi vyrovnane a pozitívne, ale je evidentné, že taká ste! Radosť na vás pozrieť! Z čoho čerpáte túto priam nákazlivú energiu?
Tak to som rada! Neviem… alebo viem, asi preto, že mi je jednoducho dobre. Sústredím sa na to dobré v mojom živote.
Nájdete si popri všetkom ešte chvíľku aj na nejaký obľúbený relax alebo hobby?
Hudba je našťastie môj relax, takže keď tvorím alebo skúšame, relaxujem. Aj voľný čas s deťmi je pre mňa relax, sú to moje poklady. Inak chodím pravidelne na hodiny spevu aj cvičiť.
V apríli vyšiel aj váš nový album Special Collection Song. Čím je špecifický?
Asi aj tým, že je nepredajný, ale na svojom profile na sociálnych sieťach plánujem robiť súťaže a posielať CD-éčka výhercom pre radosť. Sú na ňom štyri piesne, ktoré mám zatiaľ nahraté. Všetky sú moje, sú to také moje hudobné deti. Jedna z nich nie je dostupná nikde inde, bude iba tam. Tú pieseň som nahrala ako prvú po mojom „hudobnom návrate“ a ešte som ju nevydala, tak teraz prišiel na to čas. (smiech)
Takže sa máme na čo tešiť! A keďže sa pomaly blíži už aj leto a prázdniny, máte predstavu, ako ich strávite? Bude čas aj na oddych?
Leto je pre mňa ešte ďaleko na konkrétne plány, ale vždy sa naň veľmi teším. Určite budem s deťmi prázdninovať! (smiech)
Ako naša MAGICKÁ ŽENA tohto čísla, prezraďte nám na záver, čo je pre vás v živote
to pravé „magické“, bez čoho by to ani nebolo ono?
Určite bez lásky. Love is the answer – Láska je odpoveď. Na všetko. Prečo sa niečo dá a prečo sa niečo nedá.
Napísala: ZunaS
Autor fotografie: © Kaja Čemová, časopis Magická žena
Archív: apríl - jún 2020
