(Perex: Koho zvoliť za krstných rodičov? Pri rozhodovaní myslite hlavne na duchovný rozvoj vašich detí.)
Krst je prvou formálnou udalosťou na životnej ceste kresťana. Významnou podporou v jej úvodných fázach, ako aj v neskoršom prechode do duchovnej zrelosti, by mu mali byť jeho krstní rodičia. Ich výber je preto dôležitý.
Pokiaľ ide iba o ceremoniálnu úlohu pri krste, tej sa iste rád zhostí každý z blízkeho kruhu vašej rodiny a priateľov. Tento častý, takpovediac „overený“, postup pri výbere páru krstných rodičov sa opiera o pokrvné zväzky a prirodzenú náklonnosť voči osobám, na ktorých vám záleží a ktorým záleží na vás. Proti takejto voľbe možno, samozrejme, namietať len ťažko. Popri osobnej dôvere a sympatiách musia však krstní rodičia spĺňať aj určité základné predpoklady určované cirkvou.
K presne stanoveným podmienkam kvalifikujúcim na prevzatie zodpovedností krstného rodičia patria nasledovné. Krstný rodič:
- musí byť určený krstencom alebo jeho biologickými rodičmi, prípadne zákonnými zástupcami,
- musí dovŕšiť vek šestnásť rokov,
- musí absolvovať krst, birmovku a prvé sväté prijímanie,
- nesmie byť rozvedený,
- v prípade, že žije v manželstve, to musí byť spečatené platným cirkevným sobášom,
- nesmie byť pod žiadnym trestom podľa cirkevného (kánonického) práva (Na vysvetlenie, pod kánonickým trestom sa môže kresťan ocitnúť po závažnom zlyhaní posudzovanom podľa kresťanskej morálky – priama účasť na interrupcii, zneuctenie Eucharistie a podobne. Trest môže uložiť cirkev, alebo doň môže veriaci upadnúť automaticky.),
- nesmie byť biologickým rodičom krsteného dieťaťa.
Krstní rodičia môžu byť dvaja, alebo len jeden. V prípadoch, keď sa vhodný krstný rodič nenájde, môže kňaz vykonať krst aj bez jeho prítomnosti. Katolícka cirkev pripúšťa aj takzvaného svedka krstu. Ten nedáva sľuby ohľadom výchovy vo viere, nemá žiadne záväzky a môže byť aj iného vierovyznania.
Ďalšou požiadavkou, viac otvorenou osobnému posúdeniu, je, že krstný rodič má viesť život zodpovedajúci úlohe, ktorú má prijať. Jeho záväzky vyplývajú z významu inštitútu krstného rodiča, takto popísaného priamo v katechizme:
,,Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novo pokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou ekleziálnou službou.”
Ekleziálna služba znamená službu cirkvi a v prospech spáse duše. Od krstného rodiča sa teda očakáva, že bude dieťaťu počas života príkladom, dôverným priateľom a duchovným spoločníkom, napríklad pri modlitbe alebo svätení sviatostí. Krstný rodič však nepreberá primárnu úlohu vo svetskej ani duchovnej výchove dieťaťa, v oboch prípadoch by mal byť skôr dodatočnou oporou.
Z uvedeného teda vyplýva, že krstný rodič by nemal plniť len akúsi abstraktnú dekoratívnu funkciu, ale byť aktívnym spoločníkom vo viere a duchovnom rozvoji. Táto kvalita sa stáva ešte dôležitejšou vtedy, ak sa prejavujú nedostatky v náboženskej praxi biologických rodičov dieťaťa.
Je možné, že zohľadnenie všetkých spomenutých požiadaviek výber vhodného kandidáta na túto dlhodobú a nesporne zodpovednú úlohu značne zúži. Ak si nie ste prvotným výberom istí, poraďte sa s partnerom alebo s duchovným.
Praktické povinnosti krstného rodiča
Pred krstom je dobré krstných rodičov oboznámiť s tým, čo ich pred a počas obradu krstu čaká. Najprv by mali prejsť prípravou na duchovnej a katechetickej úrovni, teda poučením priamo u kňaza, prípadne prostredníctvom kaplána, diakona, či katechéta. Potom je potrebné absolvovať spoveď (podmienka pre prijatie eucharistie počas krstu).
Počas krstného obradu musia potom krstní rodičia vysloviť sľub, ktorým sa zaviažu, že budú pomáhať pri výchove dieťaťa vo viere. Potom je ich úlohou vyslovenie obnovenia krstných sľubov a vyznanie viery na úvod krstnej ceremónie a zapálenie veľkonočnej sviece v jej závere.
Mylné predstavy o inštitúte krstného rodiča
Aby ste predišli prípadným nedorozumeniam je dobre spomenúť aj fakty ohľadom toho, čo z titulu krstného rodiča pre danú osobu nevyplýva:
- v žiadnom zmysle nevzniká „akoby pokrvný vzťah“,
- z krstného rodičovstva nevyplývajú žiadne privilégiá a nie je ani vyjadrením špeciálnej priazne,
- i keď k tomu často v praxi dochádza, krstný rodič nemusí byť súrodencom biologického rodiča,
- krstný rodič na seba nepreberá záväzok dieťa materiálne zabezpečiť v prípade, kedy by to už nedokázali robiť biologickí rodičia (napríklad v prípade tragickej smrti),
- krstný rodič nie je povinný dieťa obdarovávať, a to ani pri príležitosti kresťanských sviatkov,
- krstný rodič nemusí ani vyhovieť každej požiadavke o dohľad nad dieťaťom v čase zaneprázdnenosti rodičov (babysitting).
I keď pohnútky ku konaniu, akým je pravidelné obdarovávanie krstných detí, alebo trávenie extra voľného času s nimi sú vo väčšine prípadov pozitívne, pochopiteľné a vítané, samy o sebe nenahrádzajú morálny kredit krstného rodiča. Jeho prvotnou úlohou zostáva spolupodieľanie sa na duchovnej výchove.
