Mesiac máj by sme mohli charakterizovať ako obdobie prebúdzajúcej sa prírodnej energie a akýsi protipól tmavých zimných dní. Jednoducho čas v roku, kedy sa naša aktivita zvyšuje a postupne sa „roztápame“ aj v oblasti emócií. Známe príslovie ho dokonca prirovnáva k času lásky ktorá je však mnohokrát komplikovanejšia ako by sme si možno želali a neraz prináša sklamanie sprevádzané túžbou zmeniť smerovanie osudu. Viera v magické praktiky, pomocou ktorých bolo možné ovplyvniť city, získať náklonnosť partnera alebo naopak vzťah prekaziť existuje už odpradávna a zahŕňa celý komplex úkonov, ktoré tvoria zaujímavý prvok v mozaike našej tradičnej kultúry.
Už samotné jestvovanie ľúbostných čarov poukazuje na význam, aký ľudia prikladali partnerským vzťahom, ktoré boli predpokladom založenia rodiny a rozšírenia príbuzenstva. Na ich realizáciu boli mimoriadne vhodné termíny významné z hľadiska kalendárnych obyčajov (napríklad predvianočné obdobie, Štedrý večer, Zelený štvrtok, Veľký piatok a pod.) alebo udalosti rodinného a spoločenského života (ideálnym momentom umocňujúcim nadprirodzené pôsobenie bola napr. svadba, tanečné zábavy slobodných mladých ľudí a naopak príležitosť na magické ublíženie sokovi alebo sokyni predstavoval najmä pohreb a predmety spojené s mŕtvym a cintorínom). Etnológovia zaoberajúci sa touto oblasťou duchovnej kultúry preto rozlišujú aj medzi pojmami ľúbostná (lásku posilňujúca) a erotická (aj záškodná) mágia.
Takisto záležalo na tom, či cieľom týchto praktík bolo vzbudenie záujmu u opačného pohlavia vo všeobecnosti, alebo ich zameranie na získanie lásky konkrétnej osoby. Igredienciami v takýchto receptoch boli napríklad kvapky vlastnej krvi, príp. menštruačnej krvi, vody, v ktorej sa čarujúci umyl, pot, popol z vlasov; figuroval tu aj osikový strom ako symbol túžobného chvenia sa za niekým ap. Pre poistenie želaného výsledku bolo možné využiť služby špecializovaného profesionála za ktorých boli považované strigy alebo bačovia. Títo jednotlivci žili relatívne izolovaným životom v blízkom kontakte s prírodou a veľmi dobre poznali účinky rastlín, z ktorých vyrábali svoje produkty. Počas stredovekého čarodejníckeho prenasledovania však boli vďaka týmto schopnostiam obviňovaní so spojenia s diablom a praktizovania čiernej mágie.
Na zintenzívnenie magického pôsobenia sprevádzal ľúbostné čary pôst, modlenie, zaklínanie alebo zariekanie a uskutočnenie v špeciálnom čase (polnoc, slnovrat, východ prvej hviezdy, polnočná omša na Štedrý večer, pred východom slnka) a mieste (na ceste, pri moste, na krížnych cestách ap.). Dôležitú úlohu hrali aj rôzne rastliny a dreviny, príp. ich počet (vitie vencov z devätorakých zelín). Čarovanie sa bežne využívalo aj v manželstve: voda, ktorou sa umyla žena, mala vyvolať alebo posilniť oslabnutú lásku muža; využíval sa aj moč, krv, pot a exkrementy.
Magické praktiky zamerané na oblasť lásky sú doložené už pre staroslovanské obdobie a mnohé pretrvali až dodnes. Receptáre zostavené v predchádzajúcich storočiach obsahujú aj návody na prípravu afrodiziák, t. j. prostriedkov vyvolávajúcich lásku, podporujúcich sexuálnu potenciu a plodnosť. Za týmto účelom sa v celej Európe, prevažne v mestskom prostredí, užívali časti zvieracieho organizmu považované za sídlo života, ako mozog, obličky, pečeň, krv, žlč, špik, rozmnožovacie orgány zvierat známych pohlavnou aktivitou (žrebec, býk, kanec, baran, jeleň, kohút) alebo plodnosťou (zajac, myš, vrabec, ryba a i.). Častým komponentom afrodiziák bol aj hmyz, najmä známa španielska muška, z rastlín zeler, petržlen, pór, cesnak, cibuľa, ľan, konope, muškát, rozmarín, šafran, mandragora a i. Afrodiziaká sa pridávali aj do nápoja lásky a premenili tak obyčajný nápoj ako pivo alebo víno na silný magický prostriedok. Podávanie takéhoto nápoja bolo v Rímskej ríši trestané rovnako prísne ako travičstvo. Motív čarovného odvaru spôsobujúceho zaľúbenie sa vyskytuje aj v známom francúzskom stredovekom epose o Tristanovi a Izolde.
Naopak, v prípade škodlivej mágie išlo vyvolanie impotencie, často použitím antiafrodiziák (napr. Valeriana officinalis L.) alebo o rozdelenie partnerov (porobenie). Časť prostriedkov mala za účel vyradiť, odstrániť soka/sokyňu morením, pálením, pichaním, rezaním fotografie, obrazu, jednoducho symbolu obete alebo na tento účel zhotovenej figúrky v momente jej zvýšenej zraniteľnosti (choroba, pôrod, v obdobiach zvýšeného pôsobenia nečistých síl ap.).
Postupy ľúbostnej aj erotickej mágie pramenili z viery človeka v nadprirodzené sily a ich spoločným menovateľom bola snaha ovplyvniť opačné pohlavie v emočnej oblasti. Sú však známe aj negatívne dôsledky tohto konania voči samotnému pôvodcovi, preto sa neodporúča skúšať akékoľvek postupy bez dôkladného oboznámenia sa s celou problematikou ktorej sú súčasťou – pre laika by snaha zmeniť budúce udalosti vo svoj prospech nakoniec mohla mať práve opačný efekt.
(V článku boli použité informácie z Encyklopédie ľudovej kultúry 1995)
Archív: Apríl 2014/ Jana Melúchová
