Koncom marca vstúpime do novej etapy roka odštartovanej dňom jarnej rovnodennosti. Po nej nasledujúci prvý spln už prináša jasné posolstvo o blížiacich sa sviatkoch Veľkej noci a končiacom sa pôstnom období. Táto tradícia, ako ju poznáme dnes, je výsledkom prepojenia mnohých vrstiev predstáv a zvykov rôzneho pôvodu. Nazrieť do ich spleti bude nevšedným zážitkom.
Ľudová viera a dávne pohanské obyčaje sa v priebehu času prepájali s kresťanskými rituálmi a sformovali tak jarný obyčajový cyklus, ktorého vrcholom je slávenie Veľkej noci. Náboženská tradícia má pôvod v starožidovskom sviatku pésah (obchádzanie), pôvodne spojeným s pastierstvom (ako obeť sa prinášal baránok), neskôr, v čase usadenia sa kmeňov, súvisel s obdobím žatvy (siahajú sem korene tradície jedenia macesov z nekvaseného chleba), a nakoniec sa svätil ako pamiatka na odchod Židov z egyptského zajatia a na znak vďaky Jehovovi. Ranokresťanské obce zase spojili sviatok s evanjeliovou legendou o utrpení, smrti a vzkriesení Krista, ako ju poznáme aj dnes.
Voda, zeleň, oheň, vajíčka boli ako symboly ožívajúcej prírody už v dávnych obradoch v čase osláv príchodu jari využívané na dosiahnutie vytýčených cieľov v nasledujúcom období roka. Magicko-očistné a prosperitné úkony mali zabezpečiť úspešný začiatok i výsledky hospodárskych prác, zdravie ľudí a domácich zvierat, teda poistenie vtedajších životných priorít. Ich dôležitou funkciou bola aj ochrana ľudí, domu a dobytka pred nečistými silami aktivizujúcimi sa na začiatku poľnohospodárskeho cyklu, a v neposlednom rade aj ako prejav snahy o získanie náklonnosti a pomoci zomretých predkov.
V západných európskych krajinách sa častejšie stretávame so symbolikou zajaca, čo odkazuje na kultové germánske relikty, zobrazujúce zvieratá a ich mláďatá ako symboly plodnosti. Zajac bol zároveň aj symbolom bohyne Ostery, čo dodnes pripomína aj nemecká a anglická varianta názvu sviatku Ostern, resp. Easter.
Veľkonočný týždeň otvára Kvetná nedeľa v znamení symboliky zelene. Na Slovensku sa v tento deň svätia vŕbové prúty (kočičky, maňušky, bahniatka, jabrátka), ktoré sa v minulosti používali na rôzne účely. Napríklad halúzky sa zastrkovali za hradu na povale na ochranu domu a pri búrke sa potom hádzali do ohňa, aby dom nezasiahol blesk, prípadne sa zelenými prútmi šibal statok, aby bol tučný a okiadzali nimi aj chorých. Bahniatka sa spolu s vajíčkom dávali tiež na hroby, čo malo mŕtvym uľahčiť návrat na zem. Poverové predstavy viažuce sa ku Kvetnej nedeli ďalej hovoria o otváraní sa zeme a „vyháraní“ pokladov a jedenie jedál s magickým účinkom malo mať zase vplyv na úspešnosť úrody.
Zelený štvrtok bol poznačený obavami z prebúdzajúcich sa zlých síl a preto najčastejším ochranným úkonom bolo robenie krížov na dverách stajní na ochranu pred strigami a odháňanie záškodných démonov hlukom rapkáčov, keďže kostolné zvony boli zaviazané. Kozmetické a liečebné účinky sa pripisovali umývaniu v potoku pred východom slnka a bol to aj vhodný termín na siatie maku, sadenie hrachu, resp. bôbu. Súčasťou zvykov počas tohto dňa bolo aj varenie a konzumovanie pôstnych zeleninových jedál, najmä prívarkov zo špenátu a šťavela, ale aj cestovín.
Na Zelený štvrtok následne nadväzovali obyčaje pôstneho Veľkého piatka charakteristické svojimi magicko-očistnými a zdravotno-preventívnymi funkciami. Ľud pripisoval tomuto dňu mimoriadnu moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast, preto si dievčatá pri potoku pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé a kto sa chcel rýchle zbaviť chorôb, skákal do vody, aby sa aj choroba naľakala a ušla. Úcta k drahocennému živlu sa odzrkadlila aj naberaním vody do fliaš a jej používaním ako ochranného prostriedku proti zlým silám jej vkladaním do základov pri stavbe domu a pod. Verilo sa, že Veľký piatok je jeden z dní, kedy sa strigy stretávajú na sabate čarodejníc a na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko a z domu sa preto pre istotu nemalo nič požičiavať (hrozilo zákerné zneužitie predmetu bosorkou).
Biela sobota bola dňom, kedy sa do popredia dostala funkcia ohňa. V domácnostiach sa zapálil tzv. živý oheň (oheň archaicky roznietený pomocou kremeňa a ocieľky), na ktorom sa pripravovali veľkonočné obradové jedlá, pred kostolom sa zase zakladala tzv. Judášova vatra za účelom spálenia zvyškov posvätných predmetov. Domácnosti sa zvykli vyzametať, aby boli chránené pred hmyzom a bohatú úrodu ovocia si gazdiné poistili trasením ovocných stromov.
Najväčší sviatok katolíckeho cirkevného roka a zároveň vyvrcholenie veľkonočného týždňa predstavuje Veľkonočná nedeľa. Je dňom svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradného konzumovania. Najdôležitejšími boli vajíčka, symboly znovuzrodenia života a jeho večnej kontinuity, a biely koláč nazývaný paska, odvodený od hebrejsko-kresťanského rituálneho pečiva (iné názvy: pascha, mrváň, calta, baba, osúch), dnes už aj rôzne pečivo a zoomorfné torty v tvare barančeka. Zvyšky týchto jedál sa odkladali na rôzne magicko-ochranné úkony (omrvinky dávali do osiva, odkladali na liečenie). Popoludní sa dospelé devy zvykli schádzať za účelom obradových spevov, hier a tancov.
Sviatočnú postupnosť uzatvára Veľkonočný pondelok, rezonujúci najmä ako deň šibačiek (západ Slovenska) a polievačiek (východ Slovenska). Ich „obeťou“ sú ženy všetkých vekových kategórií už od skorých ranných hodín. Magický účel šibania prútmi súvisel s vierou v prenosnú plodonosnú a životodarnú silu vegetácie, oblievanie vodou malo zasa zabezpečiť zdravie a krásu, za čo sa ušlo šibačom hojné pohostenie a obdarovanie maľovanými vajíčkami – písankami alebo kraslicami (cirkevná symbolika ich vníma ako pripomienku nanebovstúpenia Krista).
Zdobenie vajíčok je známe predovšetkým v regióne východnej Európy, smerom na západ je zriedkavejšie. V 20. storočí sa vajcia na celom území Slovenska okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch zdobili batikovaním, octom (západné Slovensko), vyškrabovaním, oblepovaním dužinou sitiny (močiarna tráva), slamou, priadzou (rozšírilo sa koncom 19. storočia z miest a kláštorov); drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom), a v súčasnosti sa zavďačíme obdarovaným najmä čokoládovými vajíčkami.
Archive Magickej ženy 03/2015
