Zdá sa vám, že žijete medzi samými šťastnými, krásnymi a úspešnými ľuďmi, ktorým vychádza všetko na čo sa len pozrú? Že nemajú žiadne problémy a ak k nim aj nejaké náhodou úplným omylom zavítajú, tak ich s prehľadom zvládnu a ďalej kráčajú s úsmevom na perách? Pýtate sa čarovného zrkadla od rána do večera, ako to robia? Odpovedá vám, že oni vlastne nič nerobia, že sú jednoducho tí „vyvolení“? Vedzte, že to tak nie je, ono len tlmočí váš pohľad – je to totiž zrkadlo. Ukáže vám presne, čo chcete vidieť. Keby sa aj zlá kráľovná v Snehulienke snažila uvidieť v ňom svoju krásu (určite nejakú mala, veď by si ju kráľ nevzal pre nič za nič), namiesto toho, aby sa porovnávala s krásou celého sveta, možno by lepšie pochodila a každopádne by bola v živote šťastnejšia. Vezmime si z nej preto príklad a majme sa radi takí, akí sme – zbavme svoje vnútro skoliózy a buďme duševne vyrovnaní, dá sa to!
Je to cesta
Podstatný nie je cieľ, ale cesta k nemu. Treba mať na pamäti, že aj keď k svojmu cieľu raz napokon dôjdeme, jeho udržanie bude znamenať ďalšiu cestu. Nič totiž nie je trvalé a na všetkom treba neustále pracovať. Keď začneme akceptovať tento fakt a otvoríme sa skutočnosti, že sa nám všetko, po čom túžime, nesplní už zajtra, zbavíme sa nepríjemného kŕčovitého napätia, zbytočného stresu, ktorý nás v konečnom dôsledku blokuje. Zapnite si na svojom semafore namiesto červenej zelenú a vydajte sa na svoju cestu…
Sebaprijatie
„Zrkadlo, zrkadlo som pre mňa najkrajšia, pretože som to ja…“
Na to, aby sme vôbec mohli vykročiť na svoju cestu za rovnováhou, je potrebné prijatie seba samého – svoje silné aj slabé stránky, tie vonkajšie i vnútorné. Navzájom sa totiž ovplyvňujú. Sebaprijatie vyžaduje trochu rebélie, pretože dnešná doba nás zaplavuje obrázkami dokonale nádherných a úspešných ľudí, ktorí sú nonstop šťastní. Treba sa odpútať a vzoprieť tejto fiktívnej reklame na ideál života upravenej vo photoshope a ďalších počítačových programoch. Svoj vzhľad, samozrejme, nemáme zanedbávať. Nemalo by nám byť jedno, ako vyzeráme – to by nebolo sebaprijatie, ale apatia voči sebe samému, ktorá by viedla iba k depresii. Treba si uvedomiť, že každý je krásny – fyzicky i duševne, práve vďaka „nedokonalostiam“, ktoré ho robia výnimočným. Len po prijatí seba samého môžeme naozaj začať žiť svoj život sami za seba.
Vzory na inšpiráciu
Mať vzory je prirodzené a zdravé. Avšak len do tej miery, pokiaľ nám slúžia na inšpiráciu, pokiaľ sa od nich môžeme niečo nové naučiť a posunie nás to ďalej. Ak sme však len otrokmi ich slepého nasledovania, strácame sami seba, svoju autenticitu. Nesnažme sa podobať na niekoho iného. Namiesto kopírovania si vytvorme vlastný copyright!
Ako jin a jang
Sebaprijatie znamená prijať aj naše šťastné i smutné emócie. Patria k životu, rovnako ako ich striedanie. Byť natrvalo šťastný je mýtus, ktorí neexistuje. Bez „zlého“ by sme totiž nepoznali „dobré“ a nevážili si ho. Zároveň je potrebné mať na pamäti aj pravdivé príslovie: „Všetko zlé je na niečo dobré.“ – a aj v negatívnom sa usilovať nájsť niečo pozitívne.
Uhol pohľadu
Všetko je vecou uhla pohľadu. On ovplyvňuje, ako sa na veci v daných momentoch pozeráme, akú hodnotu im prikladáme – a teda aj to, aké emócie nám dané situácie prinášajú. Je preto nevyhnutné upraviť si nastavenie svojho uhla pohľadu. Ako základný manuál dobre poslúži vlastný zoznam vecí, na ktorých nám najviac záleží. Po revízií týchto „položiek“ zistíme, v akom stave sú a dostaneme náčrt toho, čomu by sme sa mali venovať, z čoho si robiť ťažkú hlavu a z čoho nie. Tieto teoretické vedomosti sa následne budeme snažiť zapracovávať do praxe. Bude to vyžadovať trpezlivosť, ale rozhodne to bude stáť za to. Práve správne nastavený uhol pohľadu nám totiž pomáha nerobiť si v živote ťažkú hlavu z nepodstatných záležitostí a zároveň sa tešiť z toho, na čom naozaj záleží.
Chyby dovolené!
V nadobúdaní rovnováhy budeme úspešní, len ak pripustíme aj možné chyby. Mať na seba prehnané nároky, požadovať dokonalosť a neomylnosť je len jednou z ďalších foriem stresu, ktorý si umelo vytvárame. Namiesto toho, aby sme sa za svoje omyly trápili a súdili by sme si ich mali byť schopní odpustiť a poučiť sa z nich do budúcna. Môžu nás totiž pripraviť na niečo oveľa väčšie a závažnejšie, čo na nás čaká. Ak sa nepoučíme, mohlo by to mať neskôr celkom iné následky… Dobrou pomôckou, ako sa naučiť byť k sebe milosrdnejší a odpúšťať si chyby je predstaviť si, že by sa daná vec, ktorá nás trápi, stala niekomu inému. Čo by sme mu poradili? Ak nám na ňom záleží, tak by sme mu isto povedali, aby sa netrápil, veď sa to môže stať každému. Tiež by sme mu určite povedali, že sa zase nič až také vážne nestalo, nech to hodí za hlavu a ak je to možné, nech sa z toho radšej namiesto trápenia poučí.
Pochváliť sa
Chyby si treba odpustiť a za všetko dobré sa pochváliť. Nejde o prejav pýchy – ale o zdravé uznanie seba samého. Posilňuje sa tým samostatnosť a schopnosť triezvo a spravodlivo posúdiť svoj výkon. Načo čakať, kým nás pochváli niekto druhý? Keď nebudeme schopní oceniť sami seba, darmo nás budú chváliť všetci okolo.
Nezávisieť od druhých
Pokiaľ bude naše sebavedomie a šťastie závisieť od názoru ostatných, nemôže byť o zdravej duševnej rovnováhe ani reči. Aj názory ostatných, ako ten náš, sú subjektívne, podliehajú mnohým okolnostiam, ktoré často nevidíme. Nemôžeme vedieť, že šéf nás nepochválil preto, že sa doma pohádal s manželkou a nie preto, že by s nami nebol spokojný. Netrápme sa preto, čo neexistuje a je len výtvorom našej fantázie pochádzajúcej z nízkeho sebavedomia. Skúsme svoju fantáziu radšej zamerať na to, ako si ho zvýšiť. A ak sa stretneme aj s kritikou – vedzme, že jej autor má na to právo. Prijať konštruktívnu kritiku je súčasťou zdravej rovnováhy. Tak isto ako z chýb by sme ju mali vedieť prijať a poučiť sa z nej.
Myslieť pozitívne
Že by sme mali myslieť pozitívne znie ako riadne ošúchaná klišé fráza – pravou ale je, že je to absolútny základ celého nášho úsilia. Pozitívne myšlienky sú totiž lepidlo, ktoré na seba lepí nielen ďalšie pozitívne myšlienky, ale aj pozitívne udalosti a emócie. Bez lepidla nebude nič držať pokope. A aby nevyschlo, potrebuje aj veľa smiechu. Lepivé účinky podporuje aj radosť zo športu, na ktorý by sme nemali zabúdať – ten vlastní bezodnú banku endorfínov a zakaždým perfektne vyčistí hlavu. Navyše zdokonaľuje našu líniu a tým aj sebavedomie!
archív: Magická žena 2018
napísala: ZunaS
